reklama

Diery na cestách

Krátky a stručný prehľad o každodennej dopravnej situácii v treťom najväčšom meste na Slovensku, v Prešove.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Sedím doma na pohovke pred telkou. Po vianočných sviatkoch mi je moja garderóba o pol čísla menšia a celé dni rodinnej pohody a kľudu som prežil v jednom cykle. V piatok pred Vianocami sa zájdem posilniť na vianočné trhy, lebo už končia a ja ako štamgast tam nemôžem chýbať. Ďalší deň som hore od obeda a jediná aktivita je pohyb medzi gaučom, chladničkou a toaletou a týmto tempom sa dostaví Štedrý deň. Po pôste a sviatočnej večeri s najbližšími tento magický večer pokračuje na polnočnej omši a končí sa ranným taxíkom domov z krčmy. Štefan, Nový rok a zrazu je prvý januárový týždeň a ja stále sedím doma na pohovke pred telkou. Je čas popremýšľať nad novoročnými predsavzatiami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Som 100% rozhodnutý zmeniť svoj život, pretože každý pohľad do zrkadla mi spôsobuje srdcovú arytmiu a už aj bez toho mám tlak akoby som pil tri litre kávy denne. Začínam tým, že skoncujem s cigaretami. Skúšam žuvačky a čuduj sa svete, nemám chuť na cigu. Funguje to a som povzbudený ísť ďalej. Cestou za úspechom si naordinujem zdravú stravu. Na raňajky sú vločky, desiata jablko. Obedujem normálne, veď obedové menu v reštaurácii nie je zlé. Na olovrant za hrsť orieškov a na večeru zelenina. Do tretice predsavzatí prichádza pohyb. Ráno hodinová prechádzka v lese a potom je čas na fitko. Vyberiem si na internete tú najkrajšiu trénerku, ale je až na druhom konci mesta. Dávam si na misky váhy blondínu s vypracovaným telom, nekonečnými modrými očami oblečenú v športovom, veľmi obtiahnutom oblečení za cestu, ktorú musím absolvovať na jej tréning, tak vyhráva blondína. Som predsa chlap. Cvičiť začínam ďalší týždeň a už cez víkend mám nakúpené nové šortky a tričko, ešteže sú vianočné výpredaje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Je pondelok a sadám do auta aby som stihol ranný tréning. Situáciu na cestácha mi opisuje lokálne rádio svojím dopravným servisom, ktorý trvá dlhšie ako priemerná pesnička. Ak náhodou nemerajú na každom výjazde z mesta, tak sa určite minimálne dve vozidlá ťukli na hlavnom ťahu, ktorý akurát v rannej špičke nebol odhrnutý. Bohužiaľ, cestárov prekvapil sneh. Premýšľam, koľko aplikácii na počasie mám v telefóne ja a prečo ich nemajú cestári. Túžba zmeniť svoj život a absolvovať tréning so sexy trénerkou je silná, dávam si nikotínovú žuvačku a prečkám 30 minút v aute. Tréning prebehne nad moje očakávania. Daniela, trénerka, s ktorou som si potykal, mi počas hodiny a pol vysvetlila čo a ako správne cvičiť. Najviac sa mi, samozrejme, páčia drepy, ktoré mi Daniela demonštruje, v legínach. Po hodine a pol odchádzam do šatne, sprchy a čaká ma cesta domov. Tá trvá dlhšie ako cesta na tréning, no endorfíny v krvi a legíny mi nedovolia ani na sekundu myslieť na dlhých 35 minút v aute domov. Utorok necvičím, zdravo jem, nefajčím a idem sa prejsť do lesa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Je streda a s ňou ďalší ranný tréning. Taška zabalená od večera čaká na chodbe, hádžem ju do auta a idem za Danielou. Streda je, čo sa týka dopravnej situácie, ešte horšia ako pondelok. Zápcha už na prvom semafore. Na zelenú idem až vo štvrtom kole a hneď ako sa dostanem na hlavnú cestu stojím v kolóne. Mám dokopy 45 minút na to, aby som premýšľal, ako som včera v noci videl v telke reklamu platenú z fondov Európskej únie. Nebola to obyčajná reklama. Spomínali v nej fakt, že nie je dôležité koľko kilometrov ciest sa postavilo, ale hlavné je, že deti cestujú k babičke o dve hodiny kratšie. „Jedine, že deti bývajú v Bratislave a babička v Banskej Bystrici,“ hovorím si. Pamätám si pocit, ktorý ma pri pozeraní ako obyvateľa Prešova sprevádzal a hneď mám chuť si zapáliť. No nezapálim, veď predsavzatia predsa. Po tréningu s mojou platonickou láskou sa musím ešte zastaviť u starkej a hodiť ju k lekárovi. Keďže hustota dopravy mi nedovoľuje stíhať nič, tak na ceste, ktorá je mimo obytnej zóny trochu pridám plyn a do minúty sú za mnou policajti. Blikajú a hrajú ako vianočný stromček. Babka sa žehná, ja sa potím a zastavujem na kraji cesty, presne 8 metrov pred značkou maximálna povolená rýchlosť 70 km/h. Po krátkej debate o fakte, že ma namerali na dvoj prúdovej ceste, mimo obytnej zóny a 200 metrov pred značkou „70“ som rád, že odchádzam len o 50 eur ľahší za to, že ma namerali 74 km/h na päťdesiatke. Vo štvrtok som objednaný s autom do servisu a servisák Ďuri mi oznamuje, že musím vymeniť tlmiče a všetko okolo toho. Na môj argument, že to bolo menené nedávno len zamrmle, že čo čakám, však na východe sú cesty v katastrofálnom stave a po krátkom zamyslení prichádzam na to, že to je naozaj tak. Predsalen existuje paralela medzi vytunelovanými mestskými a krajskými cestami a mojimi rozbitými tlmičmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V piatok sa zobudím so zvláštnym pocitom v žalúdku, no snažím sa ho zahnať zdravými raňajkami. Sadám do auta, smer fitko a Daniela. Ráno na ceste mi nepraje a trávim skoro hodinu v kolóne z domu až do cieľa. Hodinu, počas ktorej vidím dve dopravné nehody, ako inak na zasneženej ceste. Cestári si stále nenainštalovali aplikáciu na počasie. Na cestách je toľko áut, že z relatívne pekného dňa sa stalo jedno odporné, pochmúrne mesto, zahalené do výfukových plynov a prachu. Dopravný servis mi oznamuje ďalšie nehody, zdržania a políciu, ktorá namiesto usmerňovania a riadenia katastrofálneho stavu na cestách plnia svoje kvóty kde sa len dá. Kamióny, ktoré som napočítal, by sa vošli na 30 futbalových ihrísk a mne stále behá po rozume myšlienka, akým spôsobom a kto sa postaral o to, aby krajské mesto na Slovensku nemalo obchvat okolo mesta, či už mestský alebo diaľničný. Prichádzam do cieľa a Danielin úsmev a legíny mi pomáhajú aspoň na chvíľku zabudnúť na mnoho miliónové tendre na výstavbu ciest, ktoré sa k nám ani nedostali. Na diaľničný tunel Branisko, na ktorý sme všetci na východe čakali ako na spasenie, no bohužiaľ, nám občanom sa ušla len jedna diera, ta druhá skončila bohvie kde. Prestávam myslieť na diaľnicu, ktorá mala podľa plánov stáť už pred desiatimi rokmi. Po cvičení a sprche sadám do auta, zaradím sa do kolóny, po polhodine si zapálim cigaretu, pretože po náraze do obrovskej diery na ceste myslím na fakt, že s našimi susedmi máme najdrahšie diaľnice a cesty v prepočte na kilometer na svete. Do toho si spomeniem, že najkritickejší tunel na trase východ západ ide stavať tuzemská firma, ktorá nikdy žiaden fyzický tunel nevykopala a všetky ilúzie o tom, že sa najbližšie roky dočkám spojenia Bratislava – Košice diaľnicou, sa vytratia ako sny o mojich predsavzatiach. 

Tomas Kacala

Tomas Kacala

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obyčajný prešovčan, ktorý je veľmi citlivý na bezmocnosť národa, nadľudské správanie a na aroganciu moci. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu